FREERIDE Košice - Downhill racing team

06.05.2011 Martin, 06.05.2011 00:22, 617x

Report :: Wisla- poľský pohár

Ako už býva zvykom, ešte pred prvým slovenským pohárom v Polomke sezónu "otvára" prvý poriadny pretek v Poľsku. Pred tým to boli Myšlenice, minulý a aj tento rok prvý poľský pohár zavítal do turistického mestečka Wisla. Bonusom a zároveň magnetom pre jazdcov z Česka a Slovenska bolo zaradenie tohto preteku do UCI C2 triedy, čo znamená možnost získať uci body pre štart v svetovom pohári. Tešenie veľké. Človek by si povedal, že to je záruka kvality, no realita je možno niekde inde, alebo nie? Poďme sa na to pozrieť.

Z Košíc sme v zložení Tomi, Tušo Dubák a ja chceli vyraziť už v piatok doobeda, s vidinou piatkového tréningu , alebo aspoň pešej prehliadky. To by ale Dubák musel kopírovať miestny majstrovský trend v čistení ulíc a pozametať ulicu pred domom. Keďže sa na to vybodol, 10-ka šrúba v prednom ľavom kole na multivane a následné menenie defektu vyrobilo dosť veľké meškanie... Samotná cesta tiež nebola hitparáda a tak na miesto dorážame až okolo siedmej, v protismere vídajúc odchádzajúce autá naložené bikami. Stíhame ešte rozloženie depa na zatiaľ suchej lúke, pripájame sa k Vladovi z Elitebikes.sk, trocha večerného klábosu, poniektorí aj klobásu a skoro pod periny, ráno vstávanie, chceme prísť skôr, očakávancýh 400 jazdcov može byť dosť.

V sobotu sa budíme do slnečného rána, hneď sa ideme registrovať, kde po prvý krát vidno kvalitu organizácie - vystáť jednu radu na číslo a potom druhú, dva krát dlhšiu na lístok
s vývozom nebol nikdy problém. Ujovia na vleku to ale veľmi neriešili, starali sa len o svoj job, a tak sa páru jázd dalo dať aj bez pásky, kým sa to trochu preriedilo. Trať vo Wisle nie je najdlhšia, ale je technická, plná koreňov, páru skokov, zopár šlapavých úsekov, celkovo dosť fyzicky náročná. Väčšina vecí ostala pôvodná z minulého roku, len v spodnej časti nastalo páru zmien. Celkovo mi to prišlo otvorenejšie, zmizli niektoré nezmyselne zavreté úseky. Po troch jazdách prišlo to o čom všetci šepkali, ale nikto tomu neveril. Z modrého neba odrazu slejvák jak sviňa+ krúpy+vietor= saigon. Najlepšie je to chytiť na sedačke, aby človek čo najviac zmokol že, potom hore prečkat skrytý celú búrku a na ceste smerom dole znova na sedačke, aby sme sa prezliezkli a nešli čerstvo mokrú trať, chyťit krúpove dozvuky. Trénovať treba ďalej, najazdené ešte nemá nikto nič a v neďeľu sa na suchu asi tiež nepôjde. Takže spiky a nepremokavé veci. Trať je na počudovanie fajn, vačšinu vody nasala, vytvorila sa len typická veľmi dobre jazditeľná plastelína. Dávam do večera ešte asi 6 jázd, veľká spokojnosť. To čo sa ale vytvorilo z miestneho depa, respektíve lúky v kopci, to bola veľká zábava. Všetko čo mohlo zapadlo, všetko sa šmýkalo, každý tlačil ako len vedel. Dole sa nakoniec podarilo dostať všetky autá, ale druhý deň už nebude reálne sa dostať hore a tak nosenie všetkých vecí bude haluz. Večer mrknúť mesto, niečo podzub a......

Nedeľné ráno už nie je také krásne. Klasická hmla, mrholenie, 10 stupňov. Môže ešte závodný deň vyzerať aj inak? A nie len preto. Po pretočení kľúčika auto ani neťukne. Śtartovacie káble a ochota miestnej tety nám to naštastie pomáha prekonať v rekordnom čase. Ako sa dalo tušiť hore sa nedá dostať, veci treba nosiť z nižšie položeného parkáču. Vďaka miestnym junákom, ktorí tlačili ako besní, som vychytil celkom dobrý flek. Ráno páru tréningových jázd, trať kompletne rozmrdaná, ale jazdí sa mi dobre. Režim typický- semi a potom finále. Do finále ovšem postupuje obmedzené množstvo jazdcov, čo ale aj tak nezabránilo jazdeniu do šiestej. Z hobby kategórií postupuje len okolo 20-25 jazdcov, čo je dosť prísne a zo spojenej kategórie elite a junior( takú konkurenciu som už dlho nevidel) 60 jazdcov.

V semi volím jazdu na istotu, ale svižne, zamakať v šlapavýc úsekoch, nech viem načom som a nech postúpim. Všetko sa darí až ku koncu, kde vylietavam z klopenky po veľkom skoku. Napriek tomu priemerný čas, zaisťujúci postup. Ostatní chalani z výpravy toľko štastia nemali a hraničný čas bol lepší ako ten ich. Medzi jazdami je kopa času, organizácia zasa zliháva, keď meškajú výsledky a tým pádom aj štartovacie časy. Finálku idem až o 16:45. Treba spomenúť aj absenciu wapiek, čo je na takomto závode smutné, ked si také množstvo ľudí musí umývať biky v potoku. Na finálku sa teším, o nič nejde, cieľom to tam je napáliť. V prvom technickom lese samozrejme vylietam mimo trať, zablatené rukavivce, gripy, pravidelne sa opakujúci scenár mojej finálky. Musím niečo zmeniť, lebo počet
normálne dojazdených pretekov sa limitne blíži nule. Preteky vyhráva poliak Sliwa tesne pred Filipom Polcom a na treťom miestne hviezdny, stále junior, Martin Knapec!

Balíme, umývame, čaká nás, teda mňa za volantom ešte dlhá cesta domov. Prichádzame až po polnoci. Aj napriek počasiu a výsledku som s víkendom spokojný, predsa to boli prvé preteky tejto sezóny. Vidíme si v Polomke.

Galéria :: Wisla- poľský pohár

Návrat